Podľa rôznych potravinárskych materiálov vyžadujúcich rôzne chladiace teploty možno chladiarenské skladovanie rozdeliť na chladiarenské skladovanie s vysokou teplotou, strednou a nízkou teplotou, skladovanie v chlade a skladovanie s ultranízkou teplotou
skladovanie pri vysokej teplote
Vysokoteplotné chladiarenské skladovanie je to, čo nazývame chladiarenské skladovanie a skladovanie v čerstvom stave, teplota je zvyčajne nad 0 ℃, zvyčajne sa používa na skladovanie ovocia a zeleniny, vajec, liečivých materiálov, konzerváciu dreva, suchosť atď. okolo 0°C a vzduchový chladič sa používa na chladenie vzduchu.
skladovanie v chlade so strednou nízkou teplotou
Chladiarenské sklady so strednou nízkou teplotou sú mraziarenské sklady s vysokou teplotou, teplota je zvyčajne do -18, používa sa hlavne na skladovanie mäsa, vodných produktov a produktov vhodných pre túto teplotnú škálu.
skladovanie v chlade pri nízkej teplote
nízkoteplotné chladiarenské skladovanie, známe aj ako mrazené skladovanie, mraziarenské skladovanie, zvyčajne sa skladovacia teplota pohybuje okolo -20°C~-30°C a potraviny sa zmrazujú pomocou vzduchových chladičov alebo špeciálnych mraziacich zariadení.
Skladovanie pri ultranízkej teplote
Ultranízkoteplotné chladiarenské skladovanie, chladiarenské skladovanie ≤ -30 ℃, sa používa hlavne na rýchlo zmrazené potraviny, priemyselné experimenty, lekárske a iné špeciálne účely. V porovnaní s vyššie uvedenými tromi typmi musia byť aplikácie na trhu o niečo menšie.
Po pochopení skladovacej teploty chladiarne potom pochopímevýpočet skladovacej kapacity chladiarenského skladu.
Vypočítajte tonáž chladiarenského skladu: (vypočítané podľa konštrukčných špecifikácií chladiarenského skladu a príslušných národných noriem kapacity chladiarenského skladu):
Vnútorný objem chladiarne × faktor využitia objemu × hmotnosť potravinovej jednotky=tonáž v chladiarenskom sklade.
Prvým krokom je výpočet aktuálneho dostupného a skladovacieho priestoru vo vnútri chladiarenského skladu: Vnútorný priestor chladiarenského skladu – priestor uličky, ktorý je potrebné v sklade vyhradiť, pozícia, ktorú zaberá vnútorné zariadenie, priestor, ktorý je potrebné byť vyhradené pre vnútornú cirkuláciu vzduchu (objem môže byť uvedený v tabuľke 1 Na odhad alebo výpočet použite koeficienty);
Druhým krokom je zistiť hmotnosť skladovaných položiek na kubický meter priestoru podľa kategórie inventárnych položiek a túto vynásobiť, aby ste dostali, koľko ton produktov je možné skladovať v chladiarenskom sklade;
500 až 1 000 kubických=0,40;
1001 až 2000 kubických=0,50;
2001～10000 metrov kubických=0,55;
1 0001 až 15 000 metrov kubických=0,60.
Poznámka: Podľa našich skúseností je skutočný využiteľný objem väčší ako koeficient využitia objemu definovaný národnou normou. Napríklad koeficient využitia chladiarní národného štandardu 1000 metrov kubických vnútorného objemu je 0,4. Ak je umiestnený vedecky a efektívne, skutočný koeficient využitia môže vo všeobecnosti dosiahnuť 0,5 - 0,6.
Hmotnosť potravinovej jednotky v mobilnom chladiarenskom sklade:
mrazené mäso: 0,40 tony na meter kubický;
mrazené ryby: 0,47 tony na meter kubický;
Čerstvé ovocie a zelenina: 0,23 tony na meter kubický;
Strojovo vyrobený ľad: 0,75 tony na meter kubický;
Zmrazená ovčia dutina: 0,25 tony na meter kubický;
porciované mäso bez kostí: 0,60 tony na meter kubický;
Mrazená hydina v boxoch: 0,55 tony na meter kubický.
